U bbène de la seggnùre

Nu vìcce iìnd’o chertìgghie   (chertìgghie = cortile)
Decève a nu chenìgghie: «Frate mì,
Chèssa seggnùra noste
A mmè me tène pròbbie n-zembatì! 
(n-zembatì = in simpatia)

Fegùrde ca me vène nnanz’e drète,
Iòre, pund’e memènde,
E me tastièsce tutt’e m’acchiamènde.
M’aggebbèsce de tutte le manère
E ngasomà no mmàngeche
La vègghe ca s’addànn’e se despère…
Nzomme me vole bbèn’e certamènde
Iè nu bbène sengère!! »

Decì u chenìgghie: «U stèsse amafauuànne,  (amafauuànne = lo scorso anno)
Trattàve n’àlde vìcce tal’e qquàle…
E m’arrecòrghe bbuène, pure tanne,
Stèmme sott’a Natàle!»

«E allòre sta seggnùre
Iè bbuènecòre pròbbie de natùre!
Se vète ca iè amànde de fà bbène!
Volèsse benedètte
La ggènde ca nge pasce e nge respètte.

E mmò…famm’accapì
Cudde vìcce a ddò scì?  (vìcce = tacchino)
DDò nonn-u vègghe…
E ccome scì a fernèssce?»

«Eh!» respennì u chenìgghie «me rengrèssce!
Mètà che le patàne
E u-àld’e mmìinz’a bbrote iìnd’o tiàne!»

Vito De Fano
(Libro: Stòrie e Patòrie, Edizione Levante, Bari, 1966)